Roháčka

Roháčka je vrch nazývaný tiež aj ako Talafúsov vrch, ktorého pomenovanie dostal po Janovi Talafúsovi z Ostrova, ktorý bol jedným z popredných hajtmanov českých bratríkov. Ten podľa povesti tu veľmi rád oddychoval počas poľovačiek so svojimi druhmi. Talafús po roku 1440 odišiel po husitských vojnách na územie Horného Uhorska. Od roku 1442 bol kapitánom neďalekého Richnavského hradu.

Po roku a pol sme sa vrátili v trojici na najvyšší vrchol Čiernej hory „Roháčku” (Tomáš si dorábal posledné vrhy s programu NVSP). Znalí terénu a pomerov sme zaparkovali pri chate pod Roháčkou. Hneď po vystúpení z auta nás oslovil majiteľ zariadenia, že či sme zaočkovaní a ak nie, musíme sa ísť povinne dezinfikovať. Preto, po jednom povinnom, sme vyrazili na výstup. Hneď neďaleko chaty sme vošli do lesa a dostali sa širokú lesnú cestu, po ktorej viedla zelená turistická značka. Takýto chodník viedol väčšinou trasy do sedla pod Roháčkou. Len miestami sa chodník zužoval a bol pomerne strmý. Počas výstupu bolo treba dávať pozor na upozornenia na strelnicu, kde bol zákaz vstupu. Po necelej hodine od štartu, sme prišli k rázcestníku Roháčka sedlo, kde sme sa napojili na žltú turistickú značku vedúcu z Margecian. Tu sme opustili širokú pohodlnú cestu a vošli do strmého svahu, ktorý bol plný rozsypaných kameňov. Po dvadsiatich minútach sme zazreli vrchol Roháčky, na ktorej stál rázcestník s vrcholovou knihou. Po krátkom odpočinku sme sa rovnakou trasou vrátili naspäť ku chate, kde sme museli opäť absolvovať povinnú dezinfekciu. Tento krát to bolo aj proti kliešťom, muchám, mravcom a.....
...tu sa náš príbeh skončil. A boli sme doma.