Babia hora

Babia hora (1723) – vrchol a národná prírodná rezervácia, vyhlásená v roku 1974 s rozlohou 530 ha. Patrí medzi jednu z najstarších prírodných rezervácií a hraničí s poľským Babiogorským Parkom Narodowym. Babia hora je zároveň aj najvyššia hora Oravských Beskýd, zo slovenskej strany málo navštevovaná turistami. Výstup z Poľskej strany ponúka dobrodružnejšiu turistiku.

Výstup sme zahájili v sedle „Krowiarki” vo výške 1 010 m.n.m., odkiaľ viedli na vrchol dva turistické chodníky. Naša skupina sa vybrala po modro značenom turistickom chodníku k horskej chate „Markowe Szczawiny” Bola to asi 6 km dlhá pohodová turistika s možnosťou občerstvenia na spomenutej chate. Od chaty sme sa museli 500 metrov vrátiť a odbočením na žlto značený chodník „Perč Akademikow” začal ten pravý výstup. Strmým chodníkom sme sa rýchlo dostali do pásma kosodreviny s výhľadmi na masív Babej hory. Asi v polovici výstupu prichádzali na rad aj reťaze, skoby a rebríky. Od tohto momentu chodník prudko stúpal a výstup bol čoraz náročnejší. Niektoré úseky chodníka si vyžadovali mierne horolezecké skúsenosti. Po zdolaní úseku s technickými pomôckami sa nám naskytli pekné výhľady na Poľskú stranu Beskýd a pomaly sme sa blížili na vrchol.
„Konečne! Vrchol zdolaný.” si mnohí z nás povedali, keď sme dorazili na najvyšší bod Babej hory. Na vrchole je pamätník pápežovi Jánovi Pavlovi, ktorý v mladosti niekoľkokrát vyšliapal na vrchol Babej hory. Pamätník je z jednej strany po slovensky, z druhej strany po poľsky. Rovnako ako aj turistické značky boli na vrchole v oboch jazykoch. Aj na takejto drobnosti možno evidovať vzájomnú sympatiu oboch národov. Vrchol Babej hory je totiž priamo na Slovensko - poľskej hranici, pýšia sa ním tak aj Poliaci a je považovaný za najsevernejší bod Slovenska.
Výhodou autobusového zájazdu je, že sme sa nemuseli vrátiť na miesto štartu, ale zostup sme naplánovali na Slovenskú stranu do Oravskej Polhory časť Slaná voda. Zo začiatku sme schádzali po upravenom chodníku – vydláždenom kameňmi, až nám pripomínal Tatranskú magistrálu. Cestou dolu boli tri drevené útulne, kde sa možno schovať v prípade zlého počasia, alebo prestávky na občerstvenie. Dokonca je tu možno aj prespania. V druhej polovici zostupu bol les riadne zdevastovaný po ťažbe dreva, turistický chodník križovalo množstvo rozbahnených ciest po ťažkých mechanizmoch.
Necelú hodinku pred cieľom sme prechádzali okolo Hviezdoslavovej horárne, kde v tomto kraji čerpal Hviezdoslav námety pre svoje dielo, Hájnikova žena. V horárni je umiestnená expozícia k tomuto dielu. V blízkosti sa nachádza ešte aj pamätný dom Mila Urbana.
Tento výstup odporúčam každému, kto sa zatúla do blízkosti Babej hory. Je to síce časovo a prevýšením náročnejší výstup, ale výhľady z vrcholu stoja zato.