Pohanský hrad a Španí laz
Pohanský hrad alebo i Pohanský vrch je tajomná lávová hora neďaleko slovensko-maďarskej hranice, na ktorej sa nachádzajú zvyšky kamenného valu starých Keltov, pozostatky slovanského hradiska, a tiež niekoľko nesprístupnených jaskýň, ktoré kedysi obývali naši pravekí predkovia. Lokalita bola pre svoj význam vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu. Najjednoduchší prístup na Pohanský hrad je z obce Hájnačka a z obce Šurice.
Španí laz (643,1 m n. m.) je najvyšší sprístupnený vrchol Krupinskej planiny. Vrch sa nachádza na juhu pohoria, na styku s Podunajskou pahorkatinou, približne 6 km západne od Veľkého Krtíša. Rozsiahly vrchovinný chrbát má pretiahnutý tvar a v severozápadnej časti nadväzuje na výškovo podobné vrchy. Na hrebeni s rozsiahlou plošinou sa nachádzajú laznícke usadlostí, využívajúce lúčnaté časti vrchu. V strednej, najvyššej časti Španieho lazu sa nachádza vysielač, ktorý uľahčuje identifikáciu. Z južných častí hrebeňa sú výhľady na široké okolie Veľkého Krtíša a Poiplie.
Autom sme sa dostali nad obec Obručná, kde bola skládka dreva a auto sa dalo dobre zaparkovať. Odtiaľ sme sa vybrali po červenej značke a onedlho sme prišli k pamätníku SNP. Tu sa chodník stáčal a pokračoval cez húštinu, kde bolo turistické značenie prekryté vegetáciou a miestami vôbec nebolo jasné, kadiaľ viedol chodník. Pred Sedlom pod Monikou bol neprehľadný úsek a bez pomoci navigácie by bolo asi problematické nájsť správny chodník. Vôbec nás nenapadlo, že ten najzarastenejší je ten pravý. Pozvoľný stúpaním sme sa dostali ku skalným útvarom s peknými výhľadmi, aj keď obmedzenými po okolí. Plochým vrcholom sme sa dostali ku smerovníku Pohanský hrad, ktorý sa nenachádza na najvyššom bode, ale pri križovatke ciest do Šuríc a Hajnáčky. Limitovaný autom, sme sa rovnakou trasou vrátili naspäť k autu a presunuli sa na zdolanie Španieho lazu v Krupinskej planine. Kilometer pred vrcholom je závora, odkiaľ sme pohodlnou spevnenou cestou dostali na vrchol. V najvyššej časti Španieho lazu sa nachádzal televízny (v súčasnosti nevysiela) a rozhlasový vysielač, ktorý bol uvedený do prevádzky vo februári 1979. Patrí medzi najjednoduchšie vrcholy pri plnení NVSP, kde sa dalo ísť za pekného počasia pohodlne aj v papučiach.
<< PREDCHÁDZAJÚCI ČLÁNOK | NASLEDUJÚCI ČLÁNOK >> |