Bachureň a Lačnovský kaňon

Bachureň (1 081,5 m n. m.) je najvyšší vrch rovnomenného pohoria, nachádzajúci sa v jeho centrálnej časti. Vrch je súčasťou rozsiahleho masívu v tvare podkovy, ktorý na severozápade dosahuje 1 028 m n. m. vrchom Žliabky, pokračuje dominantnou Bachurňou a končí na juhozápade 1 063 m n. m. vysokou Magurou. Vrchol poskytuje zaujímavé výhľady na široké okolie.

Zaparkovali sme na začiatku dedinky Lačnov z dôvodu, že cez dedinu je zákaz vjazdu. Keďže je to koncová dedina v doline, mohli si to dovoliť. Pri opúšťaní dediny sme stretli štvorčlennú rodinu, ktorá sa vracala, lebo na turistickom chodníku bol zákaz vstupu pre peších. Pravdepodobne zákaz platil pre tých, čo by si chceli skracovať trasu cez lúky. Miernym stúpaním po zelenej značke sme čoskoro dorazili do sedla Magura. Tu sme opustili značku a zreteľne vyšlapaným chodníkom, sme sa vydali strmo hore k vrcholu Magury. Z lúčnatého vrcholového hrebeňa boli nádherné výhľady, až je na škodu, že tadiaľ nevedie turistická značka. Krátkym zostupom sme sa dostali k rázcestníku Sedlo Bachureň, odkiaľ opäť hore, tentokrát husto zarasteným chodníkom k vrcholu Bachureň. Rovnakou trasou sme zišli naspäť do Lačnova, s tým rozdielom, že sme vynechali vrchol Magury. Pri autách sme sa rozdelili na dve skupiny, jedna pokračovala dolu Lačnovským kaňonom do Lipoviec, druhá sa tam presunula autami. Na záver, na príkaz najmladšieho člena skupiny, sme si zahrali na miestnom ihrisku futbalový zápas.