Víkend na Východnom Slovensku.

Aj tento rok sme išli skúsiť šťastie do Slovenského Raja a prejsť Prielom Hornádu na bežkách. Celodenné mrazy tomu nasvedčovali.

Naše obavy, ktoré sme mali, že rieka nebude zamrznutá, sa naplnili hneď pri prvom pohľade na Hornád. Po krátkom dohovore sme autom pokračovali na Hrabušickú Pílu, odkiaľ sme vyrazili zdolať najdlhšiu roklinu Veľký Sokol. V tomto ročnom období roklina spala svoj zimný spánok a bola celá zahalená do bieleho šatu s množstvom snehu. Vodopády, ako ich poznáme v letnom období, sa premenili na ľadopády a ľadovcové závesy vytŕčajúce so skalných stien. Podmienky nám umožnili postupovať po koryte potoka sťažené popadanými stromami, ktoré zanechala veterná smršť z roku 2004. Pre väčšiu atraktivitu sme sa po prekonaní posledného vodopádu otočili a celý úsek sme prešli smerom nadol. Ľad v rokline väčšinou držal, nebolo treba ani mačky, aj keď niektorým po nevydarenom kroku zamrzol nielen úsmev na tvári, ale aj voda v topánkach, vetrovka bola ako plech. Bolo slušne pod bodom mrazu – okolo mínus 8stupňov Celzia.
Na bežky sme sa dostali až druhý deň. Po dohode s našim dlhoročným kamarátom Mariánom, sme prišli do Kojšova a spolu s ním sme začali výstup na Kojšovu Hoľu. Z dediny sme postupovali popri Jedlinskom potoku, kde sme prvých 300 výškových metrov zdolávali po prešľapanej stope. Odtiaľto sme odbočili z chodníka a vyrazili priamo hore na Kojšovu Hoľu. Neprešľapaná stopa a výškové metre preverili naše fyzické ale aj psychické schopnosti. Pri niektorých strmých úsekoch sme sa vyzúvali z bežiek, ale boriť sa snehom po pás, tiež nebola výhra. Bol to doslova boj v hlbokom snehu. Pod vrcholom sme sa napojili na ČTZ a po nej sme vystúpali až na samotný vrchol. Po krátkej zastávke na horskej chate Erika, trúbime na odchod, netušiac čo nás čaká. Na návrat sme zvolili variantu dolu zjazdovkou – niektorí s bežkami v rukách, ktorou sme sa dostali ku Kojšovskému potoku a postupným klesaním sme sa dostali až dolu do dediny. Náročnosť výstupu a zostupu bol skôr pre skialpinistov a nie pre bežkárov. Po viac ako 7 hodinách sme boli späť v Kojšove – GPS ukázalo skoro 900 m stúpania a dĺžku 20,5 km. Náš sprievodca spolu s manželkou Máriou sa postarali aj o naše prázdne, ale šťastné žalúdky.
V nedeľu sme sa boli pozrieť na Hrebienku na výtvory sochárov a ich ľadovú krásu. Dolu sme si vyskúšali trochu inej zábavy – zjazd na sánkach. Po zistení, že sme všetci celí a zdraví, a výdatnom obede v salaši vo Veľkom Slavkove bolo načase zaveliť na návrat domov a pripraviť sa na normálny týždenný režim.