Májové prespanie pod Kľakom v apríli.

Ak niekam idete každý rok približne v rovnakom čase, v približne rovnakej zostave stane sa z toho tradícia? Asi ano, lebo už od januára ma Majo K. otravoval, či aj tento rok dodržíme tradíciu a ideme spať na útulňu pod Kľak.

Dohodli sme si termin okolo sviatku práce, ale nakoniec sa to presunulo na skorší aprílový termín. Týžden pred 28.4.2018 sme si vybehli na útulňu skontrolavť stav, nakoľko sa k nám dostala informácia, že po Silvestroských oslavách to vyzeralo katastrofálne.
Našťastie ešte stále existujú slušní ľudia, ktorí dali útulňu doporiadku aj po iných prasiatkach.
Lenin a Peťo Levko tradične vyrazili ráno z Vrchteplej po modrej značke smer Bodiná, Domaniža, Fačkov, Kľak s predpokladaným príchodom na Kľak okolo 4tej.
My lenivší, teda Marek V. Janicko a Marienka ( tento rok bez chorého Maja K. a jeho psa Bendža) z Rajeckej lesnej popri Gejzíri, na sedlo pod Úplazom s obedom na Skalkách, až do Vríčskeho sedla. Tu sme sa rozdelili, lebo Janičko nebojácne aj napriek čerstvým medvedím hovienkam chcel skúsiť „skratku“ cez Bak okolo Kľackého vodopádu priamo na útulňu.
5 ludí, 3 rôzne trasy a všetci spokojní a príjemne unavení. Nie vždy tá najkratšia cesta na mape je aj naľahšia.
Pred pol 4tou sme sa už sedeli s Marekom na Kľaku a už už sme sa poberali na útulňu, keď na nás niekto pískal. Lenin a Peťo sa blížia k vrcholovemu krížu. Bolo tam pár ľudí, niektorí nabalení aj na prespanie na vrchole, niektorí iba na otočku. Veruže bude v útulni asi útulne a tesno. Pekné počasie a facebook vždy priláka na tajné miesta nových ľudí.
A tak sme sa spoločne vybrali k útulni Javorinka, kde nás už s opečenou špekačkou čakal Janičko a skupinka chalanov. Na spanie sme si obsadili povalu, lebo sme sa chceli vrátiť na vrchol na západ slnka. Opiekli sme spekačky a slaninku vypili zásoby a podbrali sa na západ slnka, ktorý mal byť okolo 20:00. Ešteže som si zobrala náhradnú mikinu, lebo hore fúkal dosť silný vietor. Pamätné fotky, kochanie sa v tichu a vetre a šup šup na chatu. Mala som ešte taký pokus nastaviť budík na 4-tú hodinu, že pojdeme konečne raz aj východ slnka pozrieť, ale prehovorili ma, že stačí západ, nemám to preháňať.
Na útulni sa stretla celkom slušná skupinka ludí rôznych národností. Niektorí bivakovali, niektorí stanovali, ale keď sa zotmelo, sedeli sme všetci spolu za stolom a debatili do neskorej noci.Vôbec neviem kedy sme išli spať, ale ráno podľa kruhov pod očami všetkých zúčastnených to bolo naozaj neskoro.
Nabrali sme silu a vodu do fliaš a pobrali sa domov.
Cez vrchol Kľaku, tradične  a na sedle pod Kľakom sme sa rozdelili. Peťo a Lenin sa vrátili po svojich stopách, po modrej do Vrchteplej a my zase po svojich do Rajeckej lesnej k autu. Janičkovi sa síce nechcelo, ale po tom ako sme videli čerstvé medvedie hovienka a vytrhané chlpy sme pridali do kroku všetci traja bez ohľadu na kondičku.

Tak zase o rok na útulni