Štefanský výstup na Vápeč

Po dvoch dňoch prejedania sa a návštev som nahovorila chalanov, aby sme vybehli na Štefana na Vápeč - organizovaný výstup KST Košeca.

Chvíľu sa síce vzpierali, tak som sa rozhodla, že tento rok sa tohto výstupu zúčastním z Košece spolu s mojou sestrou, jej mužom a ich partiou, ale nakoniec mi večer predtým volal aj Lenin aj Dušan, že teda idú, ale pôjdu z Homôlky a stretneme sa na vrchole ....A tak aj bolo, oni 26.12 vyrazili z PB smer na Homôlku, my z Kočece autobusom do Poroby a odtiaľ šup šup na vrchol Vápča. Počasie nám veľmi neprialo, pretože to vôbec nepripomínalo Štefanské, ba skôr nejaké aprílové počasie. Bolo strašne veľa blata, lebo namiesto krásnych snehových vločiek sa pár dní sypal z oblohy iba dážď. A to aj dnes, síce len mrholilo, ale v spojení s vetrom to nebolo nič príjemné. Po iné roky, sme boli premrznutí a šľapali sme po kolená v snehu, tento rok tiež, ale v blate. Aj účasť na vrchole bola poskromnejšia, viac ľudí sa zdržiavalo dole pri smerovníku, kde je aj vrcholová kniha, alebo pri mini jaskyni, kde rozdávali organizátori kalendárik a odznak za účasť. Na vrchol cez skalu bolo natiahnuté aj lano, pre bezpečnosť, pretože niektorí účastníci neuvážene zobrali iba tenisky. Musím, ale poznamenať, že ja som mala turistické topánky, no aj tak sa mi šmýkalo a bola som rada, že tam to lano je....
Spomeň čerta a piati sa hneď objavili, keď sme sa na vrchole fotili, takže konečne spoznali moju sestru s mužom. Predseda samozrejme hneď hviezdil, keď si vypýtal od nej pusinku. Raz darmo, pekné ženy sa mu stále páčia.
Takže sme sa zvítali, pofotili, vypili jeden symbolický, ja som sa rozlúčila so sestrou a pobrala sa s našimi turistami smerom na Homôlku. Trasa pekná, ale skôr za pekného slnečného počasia, cez to blato to bolo miestami o zuby ....Ale bola som sa rada, že je to dlhá trasa, keďže som ich dlho nevidela, museli mi toho veľa porozprávať, tak sme mali dosť času a priestoru poriešiť všetko možné, dokonca mi načrtli aj plán na nasledujúce leto, dosť náročnú turistiku po Korzike.
Dali sme teplá čaj a pivo na Homôlke v „reštike“ a pomaly sa pobrali k autu a domov. Tu Lenin vyhlásil, že to bolo akési krátke a čo bude od 2:00 robiť doma, že asi ešte vybehne na Manín ( nezmar) Po ceste v aute sa mi este stihli priznať, že ráno nejako zablúdili , netrafili odbočku na Homôlku, takže sme mali celkom šťastie, že sme ich na tom Vápči stretli.
Teším sa o rok, či už na Vápči alebo hocikde inde na Slovensku, ak to bude v takejto spoločnosti