Splav Belej

Rok sa s rokom stretol, ani som si neuvedomila ako rýchlo to ubehlo a už mi volá pán Vráblik, či sa chcem zúčastniť splavu Belej aj tento rok....Čo to je za otázka? Samozrejme, že ÁNO, len daj dátum.

Piatok 26.4 sa stretávame na parkovisku pred Manínom. Ja, môj Marek, Katka Mozdeňová, Peťo Vráblik ako organizátor so synom a kamarátom so synom a gitarou. Prišilo po nás auto z AAC tour, ktorý na Trangoške poskytujú äkompletný servis spojený so splavom Belej. Po ceste sme ešte vyzdvihli Koníka s Leninom a mohli sme vyraziť do Nízkych Tatier. Zbytok posádky na Trangošku dorazí neskôr večer vlastnými dopravnými prostriedkami.
Keďže sme prišli na Trangošku dostatočne skoro, mohli sme ešte niečo podniknúť, kým sa zotmie. Po minuloročných skúsenostiach sme sa rozhodli, že si vyšľapeme na chatu M.R. Štefánika a dáme aspoň čajík a polievku. Po ceste sme stretli dvoch skyalpinistov, ktorí využívali posledné stopy snehu, aby sa rozlúčili s aj tak slabou zimou.
Mládežníci od Vráblikov síce frflali, ale vyšli až na chatu a celí naradostení si dali polievku a čaj s nami....To sme sa už ale ponáhľali dole zvítať sa s ostatnými prišelcami, ktorých sme dlho nevideli alebo ešte nevideli vôbec, napríklad Majo Karolyi s priatelkou a kamosmi...
Večer sme zasadli okolo stola pri hlavnom bare a zábava sa rozprúdila strašne rýchlo. Možno to tá gitara, možno to spoločenstvo ľudí, ale najpravdepodobnejšie kombinácia všetkého možného spôsobili, že sme sa ocitli na provizórnom parkete v zadných miestnostiach tohto hotela, kde po záverečnej robievali disko-zábavu pre zábavychtivých zamestnancov a hostí. A ja som tam samozrejme nesmela chýbať Zábava a tanec do rána bieleho neveštili nič dobré ...
Ráno sme sa všetci nasúkali do aut a kto mohol šoférovať aj za volant a cez Čertovicu smer splav pod Kriváňom.
Na parkovisku sme sa nasúkali do neoprénov, niektorí posadali do raftov, hlavne tí s deťmi a tí, čo tu boli prvý krát. My odvážnejší sme sa rozhodli, že to tento krát skúsime na 2člnoch. Ja som z toho veľmi nadšená nebola, ale tak snáď to prežijeme.
Posledná inštruktáž od veliteľa Peťa Černého citujem: „ a ak sa vykotíte, teda KEĎ sa vykotíte, plávajte na vode ako polystyrén.“ Toto som si opakovala celú jazdu- ako polystyrén, ako polystyrén....Našťastie voda nebola v povodňovom stave ako minulý rok, Marek skúsení na mňa kričal, čo treba pádlovať, kam a ako. V druhom člne sa trápil Lenin a Koníkom. Boli na tom podobne ako my, tenkrát poprvé. Zážitok neskutočný, miestami na pokakanie alebo rozplakanie, ale zvládli sme to bez vysypania sa do vody, čo aj vedúci ohodnotili vysokou známkou. Deti nadšené, my ostatní tiež. Náročné na ruky a adrenalín, a hladní sme zakotvili pod mostom, odkiaľ sa už nesplavuje. Tam náš už čakalo auto, kde sme mali suché veci, poprezliekali sa, naskákali do auta a šup na Trangošku najesť sa. Večer opäť náladička, zábava, hudba, tanec klobásy.
Ráno sme sa zobudili do upršanej nedele a po porade všetkých členov zájazdu sme sa rozhodli nedeľný splav presunúť na neurčito. Nevysoká teplota dážď vonku mohli znamenať pre mnohých chorobu a tak sme radšej múdro ustúpili, vyplatili chalanov z AAC tour za super akciu a pobrali sa autami smerom domov. Veď aj tak nás čakala ešte náročná dlhá cesta autami. Nezabudnuteľný zážitok, vyspievané hlasivky, svalovica na rukách od pádlovania, bolesť pečienky a neskutočný reset pre nás všetkých určite zaručujú, že sa tam vidíme aj o rok....