Splav rieky Belá

Trojdňová expedícia(zem, podzemie, voda) KST Manín Považská Teplá sa uskutočnil 4.-6.5. 2012 a stihlo sa toho viac než dosť.
Menný zoznam 24 účastníkov: členov, nečlenov- sympatizantov a najkrajšieho člena klubu Rudka, sľuboval nezabudnuteľný zážitok pri splavovaní najdivokejšej rieky Slovenska ( Belá pod Kriváňom), preto som nesmela chýbať ani ja. Celá táto akcia sa zrealizovala aj vďaka spolupráci chalanov a barmanky z AAC Tour. -veľká vďaka


Odchod bol naplánovaný na piatok 7:30 od Manína, no ako správna turistická akcia, ani táto sa nezačala načas. Cesta na Trangošku (chata v Nízkych Tatrách, ktorá sa stala na tri dni našou základňou) ubiehala pomerne rýchlo, pretože v aute bola ako inak strašná sranda. Spomínalo sa na minulé akcie, plánovali sa budúce akcie, koštovala sa Budiška a iné dobroty. Príchod do Nízkych Tatier bol za krásneho počasia, a tak nám nič nebránilo ubytovať sa, naobedovať sa a vyraziť v ústrety ďalším zážitkom. Približne polovica účastníkov odišla obdivovať stalagmity, stalaktity, stalagnáty a jeden dokonca loviť kapre do Jaskyne mŕtvych netopierov. Jaskyňa ponúka speleo treking, čo nie je veľmi komerčné prechádzanie sa a kukanie po jaskyni, lebo si to vyžaduje dosť fyzickej zdatnosti. Teda preliezanie, podliezanie, lezenie po vratkom rebríku, plazenie sa, šplhanie sa, a to všetko v overaloch s lampou na čele. Naši chalani a žena si vyslúžili dokonca prvenstvo, pretože ako prví prešli dve náročné speleo trasy naraz. Podľa slov speleológa tam takých ešte nemali.(tomu by som aj verila  )
Druhá polovica expedície, ktorá sa nevyžíva v úzkych priestoroch, sa odhodlala na výstup na chatu M. R. Štefánika , no asi v polovici trasy začalo dosť pršať, tak sa presun z chaty vpred na Ďumbier, Chopok a späť na Trangošku odsunul na neurčito. Zakotvili sme na chate. Teplá polievka, čaj s horcom a ohník v krbe usušil všetky pršiplášte, a tak sme sa vybrali spať na našu základňu, až stihneme večeru. Po ceste dole som zistila, že moje obľúbené termotričko sa ostalo sušiť na chate. Touto cestou by som sa tiež chcela poďakovať neznámemu sympatickému nosičovi a Marekovi, vďaka ktorým som sa mohla v sobotu ráno šťastne zvítať so svojím tričkom.
Večera prebehla pokojne, čo sa už nedá povedať o bujarej nočnej atmosfére. Spať sa išlo neskoro.
Raňajky o 8:00 a deň S- sobota, splav Belej pred nami. Vyfasovali sme neoprén, vestu, prilbu a natešení sme naskákali do áut, aby nás presunuli(aj tak sa dá nazvať rely, akú som zažiala) na miesto M nad obec Pribilina, odkiaľ sme mali splaviť rieku na raftoch. Fotenie seba a iných, dofukovanie raftov, obliekanie sa do neoprénov, pár inštrukcií od inštruktorov pre tých, ktorí raftovali prvý krát a mohlo sa vyraziť na vodu.
Rieka Belá ponúka nádherné technicky náročnejšie splavovanie a veľa minutých síl na pádlovanie. Množstvo zákrut, padnutých stromov, trčiacich konárov a pníkov, priezračná 3-4 stupňová voda zabezpečili každému nezabudnuteľné zážitky. Špeciálne asi tým, ktorých vyhodilo do vody a museli plávať v silnom prúde a tiež tým dvom šťastlivcom, ktorých trafil peň spadnutého stromu do stehna a raft sa na ňom zasekol. Stalo sa to na mieste so silným prúdom, a tak mali naši chalani aj s dvoma inštruktormi problém s jeho vyslobodením. Milí rekreanti sa doplavili na konečnú, povyzliekali neoprény, vymenili zážitky, vypili si na „dobro došli“ a šup do auta smer Trangoška. A tu ďalší zážitok s termotričkom. Maťo(kameraman, rybár) si nechal svoje termotričko sušiť v okne tak, že ho pricvikol. Zabudol naň a Marek v náhlej potrebe vyhodiť žuvačku otvoril okno a tričko uletelo preč.
Toľko škodoradostného smiechu som už dávno nepočula, nezažila ako za túto expedíciu. Samozrejme sme sa preň vrátili. Tu som obdivovala šoférske a škodoradostné schopnosti inštruktora Valéra...keď sa dokázal otočiť na horskom prechode Čertovica. Vždy a všade meškajúcemu Maťovi prešiel termotričko kolesami, potom znova a znova a znova s tým, že veď ho treba aj vyžehliť. Cesta ďalej už ubiehala „normálne“. Príchod na Trangošku, sprcha a poobedná siesta. Zobudili sme sa práve včas na večeru. Mám strašne rada večer v spoločnosti týchto ľudí, a nie len večer. To sa nedá opísať, to musíte zažiť!! Úplne vypnete hlavu, zabávate sa, smejete sa, spomínate, popritom podpichujete jeden druhého, niečo sa popije, niečo sa zje, niečo sa zaspieva.. no jednoducho super, super. Spať sa išlo opäť neskoro.
Ráno poblednuté, vysmiate tváre pri raňajkách a unavený Artur(pes) signalizovali vydarený večer. Nedeľa, posledný splav a ide sa domov. Našli sa aj odvážni splavovatelia predseda s Peťom Levkom, Marek Vician s Maťom Kučminom a Lenin s Dušanom, ktorí nedeľný splav absolvovali na „dvojkách“. Naozaj ich obdivujem za výkon aký podali. Najviac asi Peťa s predsedom, ktorí sa v prvej ťažšej zákrute prevrátili, ušiel im čln a tak museli prejsť kus peši. Samozrejme nie popri rieke, lebo tade sa nedalo a tak mali aj v nedeľu turistiku. Vyslúžili si pár uštipačných pokrikov, že ani dnes si neodpustia turistiku, a že to bude za príplatok, keďže mali vesty a neoprén. Náš raft to tiež nemal ľahké, keďže sme mali skoro bezodný raft a dvoch rafťákov, ktorí boli noc predtým tiež bezodní. Na každej zastávke pili a chladili si hlavy a zvyšok musel dofukovať dno, aby sme to vôbec zvládli do cieľa. Niekde za polovicou sa predseda vymenil s Marekom z nášho raftu, lebo dostal kŕč do nohy, a tak si Marek na náročnom úseku mohol s Peťom vyskúšať extrémnejšiu alternatívu splavu. Gratulácia Leninovi a Dušanovi za prejdenie celého úseku bez problému, lúčenie a cesta domov. Ďalšia super akcia so super ľuďmi a plným neoprénom nezabudnuteľných zážitkov. Kam ideme nabudúce?