Splav Hrona

Tentokrát sa karta obrátila a pozvanie na splav Hrona od nás prijali kamaráti z Považia. V piatok večer sme sa zrazili v motoreste v Nemeckej a s kamarátom Manom, ktorý nám celý splav zabezpečoval, sme dohodli podrobnosti.

V sobotu ráno sme vyrážali od motorestu, a tak sme sa pomerne rýchlo dostali na vodu. Deti a nováčikov sme naložili do raftu, skúsenejší si zobrali dvojmiestne kanoe. Na august pomerne dobrá a rýchla voda, na Hron až nezvyčajne priezračná, nezakalená letnými búrkami, sľubovala celkom slušný vodácky zážitok. Celkový dojem kazilo iba množstvo odpadkov zachytených pri brehoch, pochádzajúcich z horehronských osád.

Na trase nás čakali rýchlejšie aj pomalšie úseky, perejky, jedno prenášanie lodí v Šalkovej a jedna veľká skala, popri ktorej ide silný prúd. Presne tam sa ako prvá prevrátila kanojka s Jakubom, ktorý sa stal legendou už na júnovom splave Oravy. S občasnými zastávkami na občerstvenie, v príjemnom počasí, sme postupne zdolávali jednu prekážku za druhou.

Poslednou veľkou skúškou boli vlkanovské pereje. S raftom sme sa neohrozene pustili cez najzákernejšie miesta ako prví. Ostatní na kanojkách to pravdepodobne pochopili ako výzvu, a tak sa pustili v našich stopách. Výsledkom bola jedna kúpajúca sa dvojica, ktorú deti v rafte odmenili nadšenými pokrikmi a potleskom. Končili sme v Hronseku, kde sme si aspoň zvonku stihli obzrieť drevený artikulárny kostol z 18. storočia. Je až neuveriteľné, že túto stavbu, do ktorej sa zmestí 1 100 ľudí, postavili iba z dreva bez použitia jediného železného klinca.

Už keď sme si mysleli, že všetky nástrahy tohto dňa máme za sebou, prišiel Mana a oznámil, že do 9 - miestneho auta sa musí zmestiť 17 ľudí. Dopadlo to tak, že Michal vykúkal z kufra, Jožko levitoval niekde medzi sedadlom a dverami, Aďu nebolo vidieť a dokonca ani počuť. A v takomto hluku a tlačenici, kde sa poriadne nedalo ani len nadýchnuť, predseda Paľo spokojne zaspal...

Večer, pri dobrom jedle, sme spomínali na predchádzajúce spoločné akcie. Padlo rozhodnutie, že na druhý deň sa necháme vyviezť niekde nad Podbrezovú a skončíme pri motoreste v Nemeckej. Nedeľný splav začal skvele. Už po pár sekundách na vode Aďa nezaváhala, chytila sa konára a ukážkovo vypadla z člna, opäť za nadšeného jasotu detí. Čistá voda a nádherný slnečný deň priam zvádzali rozpútať nejaký vodný súboj. Rafťáci si ako protívnika vybrali kanoe obsadené Leninom a Ďusom. Zopár menších súbojov sa odohralo už počas plavby, bolo ale jasné, že k záverečnej rozhodujúcej bitke dôjde až niekde v závere splavu. V momente, keď kanojka začala útok, zmenili sa pádla v rukách detí na vodné pušky a každý špliechal ako vládal. Výsledkom bola kompletne premočená posádka obidvoch lodí a zážitky, na ktoré budeme dlho spomínať.

Na záver ešte spoločný neskorý obed a lúčenie. Za bezchybné služby patrí vďaka tradične skvelému Manovi a Monike.