Trenčín - Zlín

Je sobota 16. 7. 2011, vonku ešte zúri šero, ale nadšenci pre horskú a inú turistiku sa už stretávajú na stanici v Považskej Bystrici. Väčšinu samozrejme tvoria členovia klubu KST Manín, čo demonštrujú oblečenými klubovými tričkami, veď treba reprezentovať.

Hlavne, ak sa jedná o nejakú medzinárodnú akciu, ktorou Mezinárodní dálkový etapový pochod Zlín-Trenčín je.Trasa sa začínala v Zlíne pri radnici, kde sme dostali malé občerstvenie a upomienkové predmety. Je to naozaj čudné vzhľadom na to, aké počasie si pre nás leto 2011 pripravilo, ale nám počasie našťastie vyšlo na výbornú. Po pár prvých kilometroch všetci vyzliekajú čo môžu a prvá šípka smer krčma neostala nepovšimnutá. Škoda, že otvárali až o hodinu.

Na všeobecné potešenie bola prvá kontrola už po 12 km v hostinci v Maleniskách. Po malom občerstvení, prezlečení suchých vecí, polepení prvých otlakov a vybratí prvých kliešťov vyrážame ďalej smer Horní, Dolní Lhota, Nevšová a cieľ prvého dňa hotel Slavičín. Ako sme prechádzali naprieč celým Slavičínom, aby sme sa dostali k miestu nášho nočného odpočinku, ma už strašne boleli nohy, no ako som si všímala, nie len mňa. Bolo to asi preto, že trasa išla skôr po asfaltke ako po lese a prejsť 30,5 km nie je až taká sranda, hlavne ak niektorí aj poblúdia. Jediný, kto nemal s ničím problém bol ako obyčajne Lenin.

Opäť sa mi potvrdilo, že aj keď sa cítim na smrť unavená, stačí sprcha a super partia ľudí na to, aby som našla nové životné sily. To, ako som sa nasmiala pri večeri mi na druhý deň pripomínala svalovica na bruchu a myslím, že čašníčky z reštaurácie na nás tiež dlho nezabudnú, hlavne na mužskú časť nášho družstva. My mladší sme sa dokonca aj pohojdali na hojdačkách, či zahrali ping-pong :-D (rozumej stolný tenis). Z tejto akcie máme aj nočný zážitok, keď v rámci mileneckého trojuholníka jeden spoločensky unavený český občan rozbil okno na aute, ktoré stálo pod našimi oknami a vypočuli sme si naozaj originálne vyznanie lásky (nepublikovateľné, škoda, zanechalo to vo mne hlboký dojem).

Ráno o 7:00 h sa stretávame pred obchodíkom, kde sme nakúpili zásoby vody a vyrážame smer Trenčín. Pred nami je iba 32,5 km. Počasie opäť krásne, pekné prostredie, dobrá nálada, kilometre ubiehajú pomerne rýchlo. Šanov, Bašta, Na Koncích (aj s mojimi silami), Horná Súča, Dolná Súča, skoro samá asfaltka, už cítime každý krok, každý sval na nohách. Zápasíme s poslednými kilometrami z posledných síl. Konečne Trenčín, železničný most, park a huuurrráááá - cieľ, Rotunda pri železničnej stanici. Štamprlíček a koláč na privítanie, pamätný list. Aj keď som po ceste frflala, že už s nimi nikam nepôjdem, určite to nie je pravda, každá akcia s turistami či sympatizantmi je naozaj super